Chlapec v kufri

Recenzia bola napísaná pre portál Severské detektivky.


Keď som čítala Chlapca v kufri, uvedomila som si, prečo rada čítam aj severské detektívky, ktoré nie sú až tak „in“ ako napríklad tie, ktoré napísal Stieg Larsson či Jo Nesbø. Dôvodom sú ich ženské autorky a trochu iné príbehy, ktoré dokážu čitateľom priniesť. Nemyslím to ako pozitívnu diskrimináciu žien, len sú jednoducho iné ako ich mužskí kolegovia.

Pre dánske autorky Lene Kaaberbøl a Agnete Friis (mimochodom, na prebale knihy sa nachádza nesprávna informácia o roku narodenia Agnete: narodila sa v roku 1974, nie 1960) je to prvá spoločná kniha – v minulom roku im vyšlo pokračovanie série (Et stille unmærkeligt drab/Invisible Murder) s rovnakou hrdinkou. Tou je Nina Borgová, charitatívna pracovníčka, ktorú priateľka Karin bez vysvetlenia požiada, aby namiesto nej vyzdvihla zo železničnej úschovne kufor.  Ak by som pokračovala, prezradím dej, no kniha stojí za prečítanie, preto sa zameriam na iné veci, ktoré ma zaujali: hlavná hrdinka, príbeh napísaný autorkami-ženami a slovenský preklad.

Za ostatné roky som prečítala desiatky severských detektívok a vo väčšine z nich je hrdinom vyšetrujúci detektív. Dánske autorky však do stredobodu deja postavili ženu, ktorá síce žije svojou netypickou prácou, no inak je celkom obyčajná, nemá nadštandardné vyšetrovacie schopnosti ako napríklad Harry Hole, Joona Linna či Carl Morck. Má však niečo iné: ženskú intuíciu a schopnosť riešiť veci, keď prejdú za kritickú hranicu. Keďže mojich mužských čitateľských priateľov špeciálne nezaujala napríklad séria autorky Åsy Larsson, ktorej hlavnou postavou je právnička Rebecka Martinsson, predpokladám, že je to ženská záležitosť. Aj keď Harrymu Holeovi neodoláme, viac sa vieme stotožniť so ženami, ktoré sa ocitajú na scéne zločinu.

V čom je teda Chlapec v kufri iný možno preto, že príbeh napísali ženy? Mnohým sa môže zdať, že nemá spád, na ktorý sú u severských detektívok zvyknutí. Tempo je určite voľnejšie, možno si chvíľu pletiete osudy postáv, ale ich životné cesty sa pomaly zbiehajú do jedného bodu, vytvorí sa precízne vyskladaná mozaika a čo je najdôležitejšie, má hĺbku. Citový život tých, ktorých sa zločin dotkol, je opísaný tak, že nemáte problém prežívať ho s nimi.

Budem úprimná, kníh v slovenskom preklade som neprečítala veľa – ak je kniha preložená do češtiny, dám jej prednosť. A nielen preto, že zvyčajne vyjde skôr ako v slovenčine. Aj k Chlapcovi v kufri som pristupovala mierne skepticky. No keď som v knihe našla meno Peter Kerlik, všetky obavy boli preč. A bola som s prekladom spokojná aj po jej prečítaní, veď ide o všestranného prekladateľa, ktorý prekladá z fínčiny, švédštiny, nórštiny, ale aj z angličtiny či z maďarčiny. Je to dokonca posledný československý veľvyslanec vo fínskych Helsinkách. Na konci júla bol hosťom Juraja Kušnierika v relácii Rádia FM Slová_FM a bola to jedna z najzaujímavejších debát o literatúre. Peter Kerlik je znalec severu a je to poznať aj na preklade – aj keď je vašou rodnou rečou čeština, vychutnajte si, ako príjemne dokáže plynúť rozprávanie o problémoch súčasného Dánska v slovenčine.

P.S. Odporúčam nečítať anotáciu na prebale knihy; okamžite tak totiž odhalíte pointu príbehu. Ale knižný trailer, ktorý pripravilo vydavateľstvo Ikar, si určite pozrite.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.