Recenzia bola napísaná pre portál Severské detektivky.
Keď som čítala Chlapca v kufri, uvedomila som si, prečo rada čítam aj severské detektívky, ktoré nie sú až tak „in“ ako napríklad tie, ktoré napísal Stieg Larsson či Jo Nesbø. Dôvodom sú ich ženské autorky a trochu iné príbehy, ktoré dokážu čitateľom priniesť. Nemyslím to ako pozitívnu diskrimináciu žien, len sú jednoducho iné ako ich mužskí kolegovia.
Keď som čítala Chlapca v kufri, uvedomila som si, prečo rada čítam aj severské detektívky, ktoré nie sú až tak „in“ ako napríklad tie, ktoré napísal Stieg Larsson či Jo Nesbø. Dôvodom sú ich ženské autorky a trochu iné príbehy, ktoré dokážu čitateľom priniesť. Nemyslím to ako pozitívnu diskrimináciu žien, len sú jednoducho iné ako ich mužskí kolegovia.
Pre dánske
autorky Lene
Kaaberbøl a Agnete Friis (mimochodom, na prebale knihy sa nachádza
nesprávna informácia o roku narodenia Agnete: narodila sa v roku
1974, nie 1960) je to prvá spoločná kniha – v minulom roku im vyšlo
pokračovanie série (Et stille
unmærkeligt drab/Invisible
Murder) s rovnakou hrdinkou. Tou je Nina Borgová, charitatívna
pracovníčka, ktorú priateľka Karin bez vysvetlenia požiada, aby namiesto nej
vyzdvihla zo železničnej úschovne kufor.
Ak by som pokračovala, prezradím dej, no kniha stojí za prečítanie,
preto sa zameriam na iné veci, ktoré ma zaujali: hlavná hrdinka, príbeh
napísaný autorkami-ženami a slovenský preklad.
Za ostatné roky som prečítala desiatky
severských detektívok a vo väčšine z nich je hrdinom vyšetrujúci
detektív. Dánske autorky však do stredobodu deja postavili ženu, ktorá síce
žije svojou netypickou prácou, no inak je celkom obyčajná, nemá nadštandardné
vyšetrovacie schopnosti ako napríklad Harry Hole, Joona Linna či Carl Morck. Má
však niečo iné: ženskú intuíciu a schopnosť riešiť veci, keď prejdú za kritickú
hranicu. Keďže mojich mužských čitateľských priateľov špeciálne nezaujala
napríklad séria autorky Åsy Larsson, ktorej hlavnou postavou je právnička Rebecka
Martinsson, predpokladám, že je to ženská záležitosť. Aj keď Harrymu Holeovi
neodoláme, viac sa vieme stotožniť so ženami, ktoré sa ocitajú na scéne
zločinu.
V čom
je teda Chlapec v kufri iný možno preto, že príbeh napísali ženy? Mnohým
sa môže zdať, že nemá spád, na ktorý sú u severských detektívok zvyknutí.
Tempo je určite voľnejšie, možno si chvíľu pletiete osudy postáv, ale ich
životné cesty sa pomaly zbiehajú do jedného bodu, vytvorí sa precízne
vyskladaná mozaika a čo je najdôležitejšie, má hĺbku. Citový život tých,
ktorých sa zločin dotkol, je opísaný tak, že nemáte problém prežívať ho
s nimi.
Budem
úprimná, kníh v slovenskom preklade som neprečítala veľa – ak je kniha
preložená do češtiny, dám jej prednosť. A nielen preto, že zvyčajne vyjde
skôr ako v slovenčine. Aj k Chlapcovi v kufri som pristupovala
mierne skepticky. No keď som v knihe našla meno Peter Kerlik, všetky obavy
boli preč. A bola som s prekladom spokojná aj po jej prečítaní, veď
ide o všestranného prekladateľa, ktorý prekladá z fínčiny, švédštiny,
nórštiny, ale aj z angličtiny či z maďarčiny. Je to dokonca posledný
československý veľvyslanec vo fínskych Helsinkách. Na konci júla bol hosťom
Juraja Kušnierika v relácii Rádia FM Slová_FM a bola to jedna
z najzaujímavejších debát o literatúre. Peter Kerlik je znalec severu
a je to poznať aj na preklade – aj keď je vašou rodnou rečou čeština,
vychutnajte si, ako príjemne dokáže plynúť rozprávanie o problémoch súčasného
Dánska v slovenčine.
P.S.
Odporúčam nečítať anotáciu na prebale knihy; okamžite tak totiž odhalíte pointu
príbehu. Ale knižný trailer,
ktorý pripravilo vydavateľstvo Ikar, si určite pozrite.
Za poskytnutie recenzného výtlačku
ďakujem vydavateľstvu Ikar.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára