Nelson DeMille ma dostal (a po Ostrove Antrax si od neho chcem prečítať všetko)

Ako vydržím do jesene, kedy vyjde jeho ďalšia kniha s hlavným hrdinom Johnom Coreyom...? Ale pekne poporiadku, najprv anotácia knihy Ostrov Antrax od vydavateľa: John Corey, detektív z oddelenia vrážd newyorskej polície, sa po zranení v službe zotavuje vo vidieckom dome svojho strýka na Long Islande. Práve v tom čase tu dôjde k vražde atraktívneho manželského páru, s ktorým Johna spájajú priateľské väzby. Obaja manželia pracovali ako biológovia vo výskumnom zariadení na Plum Islande, o ktorom kolujú fámy, že sa tam v skutočnosti vyrábajú zbrane pre biologickú vojnu. Zrazu to začína vyzerať, že lokálny prípad dvojnásobnej vraždy by mohol mať otrasné globálne dôsledky, čo Coreyho privádza k nebezpečnému hľadaniu tajomstiev, ktorá skrýva Plum Island.

Titul sa držal v rebríčku najpredávanejších kníh v USA na prvom mieste dlhých päť týždňov. A vôbec sa nečudujem. Kniha má takmer 600 strán, ale prepadla som jej od začiatku a rozsah mi vôbec nerobil problém. Má to niekoľko dôvodov. V ostatnom čase som prečítala desiatky severských kriminálok a aj keď sa mi stále neprejedli, zmena prišla vhod. Navyše, Ostrov Antrax je americká detektívka, takže som sa tešila na klasiku a bolo to lepšie, ako som čakala. Ďalším dôvodom bol príbeh a jeho zápletka. Nič zbytočne dramatické, čo by sa hralo na prvoplánové šokujúce zmeny napätia, napriek tomu s dobrým tempom, ktoré sa nemení až do poslednej stránky. Ako som napísala na úvod, Nelson DeMille ma dostal. Teda presnejšie, dostal ma detektív John Corey a jeho zmysel pre humor. Pri krimi románoch sa mi skôr zatají dych, rozosmiať sa nahlas je ojedinelé. Ale Johnove hlášky to spôsobovali pravidelne, a práve to ma bavilo. (Tu je zopár ukážok, aj keď vytrhnutých z kontextu, kým si knihu neprečítate: „Život nabízí řadu možností, ale jednou z těch, které by ste nikdy neměli volit, je vybavení hlasovým výstražným a informačním systémem.“ „Vyzbrojen tedy pouze mapou a svým špičkovým intelektem jsem zamířil na sever.“ „Jdi dolů a schovej se. A udělej si martini. Protřepat, nemíchat.“) Zmysel pre humor hlavného hrdinu je hlavným dôvodom, prečo sa už neviem dočkať ďalšieho prekladu detektívok Nelsona DeMille a prečo sa zaradil k autorom, od ktorých prečítam všetko, čo sa ku mne dostane. Nechcem zabudnúť ani na to, čo ma zaujalo hneď na úvod: obálka knihy. Navrhla ju Lucie Mrázová a má presne tú emóciu, ktorú pocítite z knihy. Mne najviac pripomínala hlavne jej záver.

Autor Nelson DeMille je čerstvý sedemdesiatnik, rodák z New Yorku. Študoval na Hofstra University, potom vstúpil do armády a bol prijatý do dôstojníckej školy. Stal sa poručíkom americkej armády (1966-1969) a zúčastnil sa bojov vo Vietname ako veliteľ pechotnej čaty 1. divízie kavalérie. Po návrate do Štátov znovu nastúpil na Hofstra University a dosiahol univerzitný titulu v odbore politických vied a histórie. Rané DeMillovy knihy sú detektívky z prostredia New Yorku. Jeho prvým veľkým románom bol titul By the Rivers of Babylon (1978). Kniha Zlín pripravuje vydanie týchto deMillových kníh: Plum Island (Ostrov Antrax), The Lion 's Game (Hra sa Levom), Night Fall (Nočná pád), Wild Fire (Požiar) a The Lion (Lev).

Ostrov Antrax z edície Fleet v preklade Pavla Kaasa je prvou knihou s hlavnou postavou detektívom Johnom Coreyom (v origináli vyšla v roku 1997 pod názvom Plum Island). Kniha Zlín opäť potvrdila, že má mimoriadny zmysel pre výber autora a príbehu, ktorý môže byť hitom aj na českom a slovenskom trhu. Marek Turňa a spol., thumbs up a pokračujte v tom, prosím.

A ešte rozptýlenie na záver. Hľadala som na YouTube oficiálny book trailer, ale našla som niečo lepšie, posúďte sami. Detičky z triedy pani Valenzas majú rovnaký humor ako John Corey :)

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.  

Ani později, ani jinde: osudového človeka môžeme stretnúť i minúť

Keď vám kartárka povie, že 20. mája stretnete osudového muža, čo presne to znamená? A keď si predstavíme stretnutie s človekom, môžeme ho stretnúť alebo i minúť? Paralelné príbehy hlavných postáv románu francúzskej autorky Delphine de Vigan, Mathilde a Thibaulta, majú pár spoločných čŕt a v ideálnom svete by zrejme jeden druhého zachránili, ak by ich dal osud dokopy.  Mathilde pred rokmi ovdovela a zvládnuť život s tromi malými synmi jej pomohla hlavne práca. Dlho to fungovalo, no stačil malý konflikt so šéfom a začalo sa peklo. Mobing, rafinovaná šikana na pracovisku, je jedna z najponižujúcejších vecí, aké môže človek zažiť a v tejto knihe je vystihnutá skutočne presvedčivo.  „Nemluví o tom. Ani s přáteli. ... Netušila, že se věci mohou tak zvrtnout, že není možný návrat zpět.“ Thibault, lekár pohotovostnej služby, sa rovnako ako Mathilde ocitá na kraji vlastných síl, hoci sa pre túto cestu po rozchode s priateľkou rozhodol sám a dobrovoľne. „Myslel na to, že ještě nikdy tímhle sebezáhubným způsobem nemiloval, celou tu dobu, navíc s vědomím, že to nemá šanci, že z toho nic nezbude.“  Kniha bola často označená za kancelársky román, no to by bola príliš povrchná charakteristika. Často až krehko popísané pohnutia hlavných postáv, ich zlomové okamihy a zúfalstvo, ktorému sa ponúka prosté riešenie, dá dôvod na zamyslenie aj tomu, kto vo svojom živote nič podobné nezažil. A na dlhý čas po dočítaní poslednej stránky. O preklad sa postarala Alexandra Pflimpflová, v origináli román vyšiel pod názvom Les heures souterraines, v angličtine ako Underground Time. Knihu Ani později, ani jinde vydal Odeon v roku 2011.