nedeľa 17. novembra 2013

Odpuštění plné morálnych dilem

Kniha Zlín vydala koncom septembra knihu autora Lawrence Osbornea, ktorá v origináli vyšla pod názvom The Forgiven a v českom preklade Alexandra Neumana ako Odpuštění.
Dej románu sa odohráva v marockej púšti, v luxusnom sídle počas dekadentnej víkendovej party. Rozpráva tragický príbeh o smrteľnej dopravnej nehode a jej vplyve na životné osudy marockých moslimov a britských a amerických „neveriacich“. Lekár David Henniger a jeho manželka Jo, autorka detských kníh, hľadajú únik zo svojho neuspokojivého života v Londýne. Prijímajú pozvanie starých priateľov na každoročný víkendový večierok v bývalej pevnosti prestavanej na prepychové sídlo, ktorá sa nachádza hlboko v marockej púšti. Cestou autom na party neskoro v noci sa David a Jo hádajú a prestanú dávať pozor na cestu. Náhle sa im vo svetle reflektorov objaví dvojica mladých mužov, ktorí pri ceste predávajú skameneliny. David sa mladíkom nevyhne a jedného na mieste zabije. Druhý utečie do neďalekých kopcov. Tak začína dramatický víkend, počas ktorého manželský pár rieši dôsledky Davidovho zločinu, všeobecnú nespokojnosť Jo so súčasným životom a svoj rozpadajúci sa vzťah. Zabitie mladého muža nakoniec vychádza najavo a postupne sa ukazuje, že aj ostatní účastníci divokej party majú svoje vlastné temné tajomstvá. Ako píše vydavateľ: strhujúce čítanie plné morálnych rozporov.
Odpuštění je definitívne jeden z tých príbehov, ktoré vstrebávam dlhšie. Hlavným dôvodom je autorov talent pre poetickosť príbehu a opis zdanlivo marginálnych okolností, ktoré ho tvoria. Bolo zaujímavé pozorovať dve línie, ktoré sa románom tiahli. Prvou je reflexia neúmyselného zabitia, z môjho pohľadu najsilnejšia u Davida a prekvapivo nevyrovnaná u jeho ženy Jo. Druhá línia pomerne detailne vykresľuje rozdielne kultúry a ich prelínanie, povrch jednej i druhej, rovnako aj ich hĺbku. A tiež predsudky moslimov voči tým, ktorých nazývajú neveriaci a nedostatok akceptácie jedných voči druhým. Spôsob, akým autor vystaval kulisy príbehu a ako čitateľa necháva predstaviť si nielen vnútro postáv, ale i priestor, v ktorom sa nachádzajú, neuľahčuje čitateľnosť knihy, no je to tak dobre. Rovnako pristupuje aj k záveru, a tak ponúka ďalší život svojho príbehu v tých, ktorí ho čítajú.
Lawrence Osborne je britský novinár a spisovateľ, ktorý žil vo Francúzsku, Taliansku, Maroku, USA, Mexiku, Thajsku a v Istanbule; aktuálne žije v New Yorku. Román Odpuštění označil časopis The Economist za jednu z najlepších kníh roku 2012. V tomto roku vydal knihu The Wet and the Dry: A Drinker’s Journey (2013), ktorá skúma, čo človeku berie a dáva alkohol. Tiež zaujímavá dilema :-)

Za poskytnutie reading copy ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.  

nedeľa 1. septembra 2013

ノルウェイの森 do ucha

Haruki Murakami dlho patril k autorom, ktorých som vedome odmietala. Mala som pocit, že mu nebudem rozumieť, veď mne sú najbližšie osudy ľudí, ktorí majú európsku či americkú historickú skúsenosť a Japonci žijú v totálne odlišnej kultúre a prostredí. Ale po prečítaní 国境の南、太陽の西 (v českom preklade vyšla pod názvom Na jih od hranic, na západ od slunce) sa to okamžite zlomilo. Murakami sa zaradil na zoznam mojich obľúbených autorov, od ktorých čítam všetko, čo vyšlo v preklade a ideálne v poradí, v akom autor knihy napísal. Ešte stále od neho nemám prečítané všetko, niektoré romány si „šetrím“, pretože ma oslovuje jeho špecifická poetika a na tú potrebujem špecifickú konšteláciu hviezd J
Nórske drevo som čítala už pred pár rokmi a keď audioteka.cz začala predávať jeho audio verziu, nevedela som vydržať, kým ju budem počuť. Opäť nechcem hovoriť o obsahu či o tom, ako Murakami píše a akým témam sa venuje, tak aspoň anotácia vydavateľa:
Exotika, milostné vztahy, nespoutaný sex, studentský život, ale také studentské bouře na konci 60. let v Tokiu, – to vše lze v románu Norské dřevo nalézt. Jeho název je zvolen podle známé písně Beatles, oblíbené skladby jedné z ústředních postav dívky Naoko. Hlavní hrdina Tóru Watanabe prožívá první roky na vysoké škole, bydlení na koleji, lásku k Naoko - sebevraždami přátel poznamenané dívce, intenzivní přátelství s živočišnou spolužačkou Midori, noční tahy Tokiem s cynickým a světáckým kamarádem Nagasawou a také smrt. Melancholický nádech celého příběhu podtrhuje sebevražda Tóruova kamaráda Kizukiho a vůbec jeho poselství „Smrt je již v našem životě skryta“. Norské dřevo nabízí směsici japonských reálií a pohledů do nejhlubšího nitra duše; zároveň přibližuje exotické prostředí, charakteristické dramatickým příběhem, mistrovsky zvládnutou minimalistickou zkratkou i nevyzpytatelností hlavních postav.
No. Kým sa dostanem k spracovaniu audioknihy, len pár slov k vyššie uvedenému. Teda presnejšie k tomu, ako sa Nórske drevo zakaždým dostane do škatuľky „kniha o sexe“. Nevedela som to pochopiť, keď som román čítala a nechápem to ani teraz, keď som ho počúvala. Nie je tam o nič viac sexu ako v iných knihách súčasných autorov. Pre mňa je to kniha intenzívneho dialógu medzi hlavnými postavami, úvahami o živote, o vzťahoch, o maličkostiach, ktoré majú nakoniec veľký význam... A tým sa odlišuje od mnohých iných. Intenzívnym rozprávaním.
Teraz k audioknihe. Interpreti sú traja: Filip Čapka, Klára Issová a Jana Stryková. Začnem od konca – Janu Strykovú som doteraz vôbec neregistrovala, jej interpretácia ma bavila, nijak nerušila a vždy zapadla do deja, ako mala. Klára Issová je pre mňa vďaka mnohých filmových úlohám stelesnením nežnosti, zraniteľnosti a hĺbavosti; presne ako Naoko. Práve ona najvýraznejšie preniesla do hovoreného slova presne tú poetiku Nórskeho dreva, ktorú som tam cítila, keď som čítala knihu. Najviac ma však prekvapil Filip Čapka. Ako herca ho poznám veľmi málo, ale registrovala som ho v nevydarenom seriáli Českej televízie Ententýky, kde hral takú... no, jednoduchšiu úlohu ;) Jeho interpretáciou Tóru Watanabeho som bola unesená. Dokonale zvládol úlohu mladíka, preniesol do svojho hlasu všetky charakteristiky postavy, neodobral jej ani trochu nežnosti, zadumanosti a postupného vyzrievania. Nahrávka tesne prekročila dĺžku 10 hodín a až na zbytočne afektovaný záver klobúk dole pred tvorcami, pretože dokázali udržať tempo, dynamiku i „audio charakter“ jednotlivých postáv.

Audio knihu Norské dřevo Haruki Murakamiho vydalo vydavateľstvo OneHotBook, ja som si ju kúpila na audioteka.cz. Ukážku si môžete vypočuť napríklad tu.

nedeľa 14. júla 2013

Pancierové srdce: Harry Hole v Hongkongu


Môj prvý Nesbø v slovenčine... Opäť som ku knihe pristupovala s miernou nedôverou, ale keďže išlo o titul, ktorý v češtine vyjde až o pár mesiacov, ani sekundu som neváhala. Harry Hole je jednoducho môj liebling a v jeho prípade neexistuje nič, čo by ma odradilo od (čitateľského) stretnutia s ním.

Ak čítate anotácie na prebaloch kníh, o Pancierovom srdci sa dozviete toto: Nórskymi médiami sa šíria poplašné správy. Našli sa dve mŕtve ženy utopené vo vlastnej krvi. Vrah po sebe nezanechal stopy, policajné vyšetrovanie sa nehýbe z miesta a Harry Hole, jediný človek, ktorý by mohol pomôcť, zmizol. Ukrýva sa v špinavých ópiových brlohoch Hongkongu, aby unikol nielen veriteľom, ale najmä traume zo svojho posledného prípadu. Len čo sa vráti do Osla, vrah udrie znova. Navonok sa zdá, že obete nemajú nič spoločné. Avšak Harry zistí, že všetky ženy strávili noc v tej istej odľahlej horskej chate. Inšpektor čoskoro pochopí, že má do činenia so psychopatom, ktorý vraždí hostí jedného za druhým. Opäť čelí nielen najtemnejším silám v krajine – ale aj v samom sebe.


A tu je môj sumár najdôležitejších faktov, prečo si prečítať Pancierové srdce:
1. Jo Nesbø je s každou knihou lepší a jeho Harry Hole prejavuje stále viac talentu spájať nitky a nachádzať súvislosti.
2. Ak čítate sériu s Harrym Holeom v češtine ako ja, prečítali ste už aj Švábov a chcete vedieť, čo bude ďalej, zahoďte predsudky. Slovenčina mi nijak špeciálne nevadila, vlastne som si ju vôbec neuvedomovala. Knihu preložil Jozef Zelizňák (1978), ktorý vyštudoval švédčinu, nemčinu a nórčinu, je sprievodcom BUBO Travel agency a na svojom konte má už takmer 20 prekladov nielen Jo Nesbøho, ale aj Stiega Larssona či môjho veľkého obľúbenca Erlenda Loeho.
3. Sofistikovane vystavaný príbeh, vraždiaci nástroj, striedanie krajín, v ktorých sa príbeh odohráva.
4. Spojitosť so staršou časťou série. Ak ste nečítali Snehuliaka, nebudú vám jasné všetky súvislosti, aj keď sa dozviete časť príbehu. Ak ste ho čítali, strávite nad Pancierovým srdcom toľko času, koľko potrebujete, aby ste sa dostali na poslednú stranu.
5. Keď najbližšie pôjdete do kníhkupectva, voľným okom odhadnite, aké percento tvoria krimi – špeciálne severské – v rámci beletrie. Ja to vidím na takmer polovicu. Jo Nesbø  a všetky jeho knihy, vrátane tejto, jednoznačne potvrdzujú, prečo to tak je.

Oficiálny trailer kníhkupectva Martinus nájdete tu a trailer v angličtine (pod názvom The Leopard) tu.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

streda 12. júna 2013

Švábi Joa Nesbøho: Spoznať Harryho Holeho v Bangkoku sa oplatí

Niektoré knihy Joa Nesbøho už v slovenčine či češtine vyšli, keď im však skončila licencia, začala ich znova vydávať Kniha Zlín – aj preto nevychádzajú v poradí, v akom ich Jo Nesbø napísal. Ako vydavateľ uvádza, Švábi sú druhým príbehom, kde je v hlavnej úlohe Harry Hole. Keď som knihu na čítačke otvárala, bol to zvláštny pocit: s Harrym mám už dlhší vzťah (a milujem ho), viem, čo ho čaká – ako do tohto obrazu zapadne toto životné obdobie, ktoré som doteraz nepoznala? Pred Rakel a Olegom? Ak nie som vo fáze zamilovanosti (a keďže vzťah s Harrym už pár rokov trvá, tak nie som), Joovi Nesbømu to jednoducho dobre písalo, už keď začínal.
Obsah opisovať nebudem, nech niečo zbytočne neprezradím. K anotácii vydavateľa sa však dostanete kdekoľvek – čo sa o knihe píše na jej prebale? Druhý diel krimi série o detektívovi Harrym Hole. V jednom bangkockom nevestinci je nájdený nórsky veľvyslanec v Thajsku. V chrbte má nôž a v aktovke pedofilné pornosnímky. V Osle vypuká na ministerstve zahraničia panika, pretože veľvyslanec mal úzke väzby na nórskeho premiéra. Je bezpodmienečne nutné zabrániť politickému škandálu. Opitý Harry Hole so zásobou vitamínu B12 nasadá do lietadla, aby zohral rolu užitočného idiota. Jeho úlohou je prípad vyriešiť, ale pritom sa do celej záležitosti čo najmenej miešať. Harry sa však do takej role vmanipulovať nenechá, a tak sa hneď po prílete do Bangkoku púšťa spolu so svojou thajskou kolegyňou do vyšetrovania. Čoskoro sa ukazuje, že nejde len o jednu náhodnú vraždu – za múrmi sa čosi hemží a šramot. Čosi, čo neznesie denné svetlo.
Už po prvých desiatkach strán mi bolo jasné, že medzi prvou knihou série NetopýrŠvábmi je aspoň podľa mňa veľký rozdiel. Netopýr mnohým pripadal slabší, čo je logické, keďže je to prvá Nesbøho kniha. Ja som to až tak dramaticky nevidela, zato Šváby mi brali dych. Keď čítate knihu, okrem samotného príbehu a pisateľskému talentu autora k dojmu z nej často prispieva aktuálne rozpoloženie, v ktorom sa nachádzate; obdobie a atmosféra, v ktorej knihu čítate. Možno to bol ten dôvod u mňa, prečo som Švábov tak hltala. Aj keby bol pre vás príbeh či jeho rozuzlenie predvídateľné, na každej strane knihy nájdete starého dobrého Harryho: závisláka s poctivým zmyslom pre spravodlivosť a geniálnym talentom na videnie vecí, ktoré jeho kolegovia ani netušia. A to všetko okorenené exotickým Thajskom a hrôzami pedofilných zločinov.
Minule som si v bratislavskom Artfore uvedomila, že detektívky s prevahou tých severských voľným okom tvoria takmer polovicu kníh na poličkách s beletriou. Jo Nesbø (dávam do pozornosti nový web jonesbo.cz) a jeho Švábi sú jednoznačným potvrdením, prečo tomu tak je.
Kniha vychádza v rámci projektu Veľký knižný štvrtok, kedy vydavateľstvá naraz v jeden deň (tentoraz 13. júna 2013) predstavujú najočakávanejšie tituly sezóny.  

Za poskytnutie reading copy ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.  

nedeľa 19. mája 2013

Nelson DeMille ma dostal (a po Ostrove Antrax si od neho chcem prečítať všetko)

Ako vydržím do jesene, kedy vyjde jeho ďalšia kniha s hlavným hrdinom Johnom Coreyom...? Ale pekne poporiadku, najprv anotácia knihy Ostrov Antrax od vydavateľa: John Corey, detektív z oddelenia vrážd newyorskej polície, sa po zranení v službe zotavuje vo vidieckom dome svojho strýka na Long Islande. Práve v tom čase tu dôjde k vražde atraktívneho manželského páru, s ktorým Johna spájajú priateľské väzby. Obaja manželia pracovali ako biológovia vo výskumnom zariadení na Plum Islande, o ktorom kolujú fámy, že sa tam v skutočnosti vyrábajú zbrane pre biologickú vojnu. Zrazu to začína vyzerať, že lokálny prípad dvojnásobnej vraždy by mohol mať otrasné globálne dôsledky, čo Coreyho privádza k nebezpečnému hľadaniu tajomstiev, ktorá skrýva Plum Island.
Titul sa držal v rebríčku najpredávanejších kníh v USA na prvom mieste dlhých päť týždňov. A vôbec sa nečudujem. Kniha má takmer 600 strán, ale prepadla som jej od začiatku a rozsah mi vôbec nerobil problém. Má to niekoľko dôvodov. V ostatnom čase som prečítala desiatky severských kriminálok a aj keď sa mi stále neprejedli, zmena prišla vhod. Navyše, Ostrov Antrax je americká detektívka, takže som sa tešila na klasiku a bolo to lepšie, ako som čakala. Ďalším dôvodom bol príbeh a jeho zápletka. Nič zbytočne dramatické, čo by sa hralo na prvoplánové šokujúce zmeny napätia, napriek tomu s dobrým tempom, ktoré sa nemení až do poslednej stránky. Ako som napísala na úvod, Nelson DeMille ma dostal. Teda presnejšie, dostal ma detektív John Corey a jeho zmysel pre humor. Pri krimi románoch sa mi skôr zatají dych, rozosmiať sa nahlas je ojedinelé. Ale Johnove hlášky to spôsobovali pravidelne, a práve to ma bavilo. (Tu je zopár ukážok, aj keď vytrhnutých z kontextu, kým si knihu neprečítate: „Život nabízí řadu možností, ale jednou z těch, které by ste nikdy neměli volit, je vybavení hlasovým výstražným a informačním systémem.“ Vyzbrojen tedy pouze mapou a svým špičkovým intelektem jsem zamířil na sever.“ „Jdi dolů a schovej se. A udělej si martini. Protřepat, nemíchat.“) Zmysel pre humor hlavného hrdinu je hlavným dôvodom, prečo sa už neviem dočkať ďalšieho prekladu detektívok Nelsona DeMille a prečo sa zaradil k autorom, od ktorých prečítam všetko, čo sa ku mne dostane. Nechcem zabudnúť ani na to, čo ma zaujalo hneď na úvod: obálka knihy. Navrhla ju Lucie Mrázová a má presne tú emóciu, ktorú pocítite z knihy. Mne najviac pripomínala hlavne jej záver.
Autor Nelson DeMille je čerstvý sedemdesiatnik, rodák z New Yorku. Študoval na Hofstra University, potom vstúpil do armády a bol prijatý do dôstojníckej školy. Stal sa poručíkom americkej armády (1966-1969) a zúčastnil sa bojov vo Vietname ako veliteľ pechotnej čaty 1. divízie kavalérie. Po návrate do Štátov znovu nastúpil na Hofstra University a dosiahol univerzitný titulu v odbore politických vied a histórie. Rané DeMillovy knihy sú detektívky z prostredia New Yorku. Jeho prvým veľkým románom bol titul By the Rivers of Babylon (1978). Kniha Zlín pripravuje vydanie týchto deMillových kníh: Plum Island (Ostrov Antrax), The Lion 's Game (Hra sa Levom), Night Fall (Nočná pád), Wild Fire (Požiar) a The Lion (Lev).
Ostrov Antrax z edície Fleet v preklade Pavla Kaasa je prvou knihou s hlavnou postavou detektívom Johnom Coreyom (v origináli vyšla v roku 1997 pod názvom Plum Island). Kniha Zlín opäť potvrdila, že má mimoriadny zmysel pre výber autora a príbehu, ktorý môže byť hitom aj na českom a slovenskom trhu. Marek Turňa a spol., thumbs up a pokračujte v tom, prosím.
A ešte rozptýlenie na záver. Hľadala som na YouTube oficiálny book trailer, ale našla som niečo lepšie, posúďte sami. Detičky z triedy pani Valenzas majú rovnaký humor ako John Corey :)
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín.  

utorok 7. mája 2013

Ani později, ani jinde: osudového človeka môžeme stretnúť i minúť



Keď vám kartárka povie, že 20. mája stretnete osudového muža, čo presne to znamená? A keď si predstavíme stretnutie s človekom, môžeme ho stretnúť alebo i minúť? Paralelné príbehy hlavných postáv románu francúzskej autorky Delphine de Vigan, Mathilde a Thibaulta, majú pár spoločných čŕt a v ideálnom svete by zrejme jeden druhého zachránili, ak by ich dal osud dokopy.  Mathilde pred rokmi ovdovela a zvládnuť život s tromi malými synmi jej pomohla hlavne práca. Dlho to fungovalo, no stačil malý konflikt so šéfom a začalo sa peklo. Mobing, rafinovaná šikana na pracovisku, je jedna z najponižujúcejších vecí, aké môže človek zažiť a v tejto knihe je vystihnutá skutočne presvedčivo.  „Nemluví o tom. Ani s přáteli. ... Netušila, že se věci mohou tak zvrtnout, že není možný návrat zpět.“ Thibault, lekár pohotovostnej služby, sa rovnako ako Mathilde ocitá na kraji vlastných síl, hoci sa pre túto cestu po rozchode s priateľkou rozhodol sám a dobrovoľne. „Myslel na to, že ještě nikdy tímhle sebezáhubným způsobem nemiloval, celou tu dobu, navíc s vědomím, že to nemá šanci, že z toho nic nezbude.“  Kniha bola často označená za kancelársky román, no to by bola príliš povrchná charakteristika. Často až krehko popísané pohnutia hlavných postáv, ich zlomové okamihy a zúfalstvo, ktorému sa ponúka prosté riešenie, dá dôvod na zamyslenie aj tomu, kto vo svojom živote nič podobné nezažil. A na dlhý čas po dočítaní poslednej stránky. O preklad sa postarala Alexandra Pflimpflová, v origináli román vyšiel pod názvom Les heures souterraines, v angličtine ako Underground Time. Knihu Ani později, ani jinde vydal Odeon v roku 2011.

nedeľa 24. marca 2013

Nechtění: Kristina Ohlssonová ako potenciálny vyrovnaný súper pre kult menom Jo Nesbø



Kristina Ohlssonová je podľa prekladateľky detektívok Joa Nesboho Kateřiny Krištůfkovej jediná, ktorá sa mu môže vyrovnať. Jo Nesbø je moja srdcovka, prečítala som všetko, čo u nás od neho vyšlo v slovenskom či českom preklade a na každú ďalšiu knihu sa teším viac a viac. To by mohlo naznačovať, že nikto nemá šancu obsadiť jeho miesto, tým menej, ak to bude žena. Ale nádej tu je.


Anotácia knihy stručne opisuje príbeh: z rýchlika medzi Göteborgom a Stockholmom zmizne malé dievčatko. Vyšetrovací tím tvorí legendárny komisár Alex Recht, kriminalista Peder Rydh a Fredrika Bergmanová, ktorá sa nestala huslistkou, ako pôvodne snívala, ale skončila na polícii a táto zásadná životná zmena poznamenala nielen jej osobnosť, ale aj vyšetrovacie postupy. Ďalej prezrádzať nebudem, aby ste si príbeh mohli vychutnať.
Prečo teda dávam Kristine Ohlssonovej nádej, že sa u mňa dostane medzi megaobľúbencov ako je Jo Nesbø? Po prvé, Nechtění sú jej prvotina a keď mám dnes za sebou pod značkou Nesbø všetko, čo sa dalo po česky/slovensky zohnať, som si istá, že aj Kristina sa bude ďalej len zlepšovať. Dobrým dôvodom je rozmanito vyskladaný vyšetrovací tím i meniaca sa cesta vyriešenia prípadu. Po druhé, vyšetrovatelia prípadu s vlastným životným príbehom ma mimoriadne bavili. Jasné, Harry Hole je láska na celý život, ale aj postavy s problémami, do ktorých sa viem vžiť a nad ktorými ešte dlho rozmýšľam, majú pre mňa príťažlivosť. Už sa teším, čo s nimi bude ďalej. Po tretie, verím Knihe Zlín. Z ich „stajne“ mám toho v knižnici strašne veľa a až na štatistickú odchýlku sú to všetko autori (Jo Nesbø , Claire Keeganová, Catherine O'Flynnová, Mari Jungstedtová, Michel Faber, Simon Mawer, Antti Tuomainen, Joseph O'Neill, Mari Jungstedtová...), ktorých čítam rada a čítam od nich všetko, čo nakladateľstvo vydá. Robia to dobre a aj oni môžu za to, že mi knihy berú dych.
Aby som nezabudla, na YouTube kanáli Knihy Zlín sa objavilo video behind the scenes k book traileru knihy – netrpezlivo čakám na deň vydania, kedy si ho budem môcť pozrieť vo finálnej podobe.
Za poskytnutie reading copy ďakujem nakladateľstvu Kniha Zlín, kde titul v preklade Luisy Robovskej vychádza 29. marca 2013. Moju recenziu nájdete na ich internetových stránkach tu.

pondelok 18. marca 2013

Chlapec v kufri



Recenzia bola napísaná pre portál Severské detektivky.


Keď som čítala Chlapca v kufri, uvedomila som si, prečo rada čítam aj severské detektívky, ktoré nie sú až tak „in“ ako napríklad tie, ktoré napísal Stieg Larsson či Jo Nesbø. Dôvodom sú ich ženské autorky a trochu iné príbehy, ktoré dokážu čitateľom priniesť. Nemyslím to ako pozitívnu diskrimináciu žien, len sú jednoducho iné ako ich mužskí kolegovia.
Pre dánske autorky Lene Kaaberbøl a Agnete Friis (mimochodom, na prebale knihy sa nachádza nesprávna informácia o roku narodenia Agnete: narodila sa v roku 1974, nie 1960) je to prvá spoločná kniha – v minulom roku im vyšlo pokračovanie série (Et stille unmærkeligt drab/Invisible Murder) s rovnakou hrdinkou. Tou je Nina Borgová, charitatívna pracovníčka, ktorú priateľka Karin bez vysvetlenia požiada, aby namiesto nej vyzdvihla zo železničnej úschovne kufor.  Ak by som pokračovala, prezradím dej, no kniha stojí za prečítanie, preto sa zameriam na iné veci, ktoré ma zaujali: hlavná hrdinka, príbeh napísaný autorkami-ženami a slovenský preklad.
Za ostatné roky som prečítala desiatky severských detektívok a vo väčšine z nich je hrdinom vyšetrujúci detektív. Dánske autorky však do stredobodu deja postavili ženu, ktorá síce žije svojou netypickou prácou, no inak je celkom obyčajná, nemá nadštandardné vyšetrovacie schopnosti ako napríklad Harry Hole, Joona Linna či Carl Morck. Má však niečo iné: ženskú intuíciu a schopnosť riešiť veci, keď prejdú za kritickú hranicu. Keďže mojich mužských čitateľských priateľov špeciálne nezaujala napríklad séria autorky Åsy Larsson, ktorej hlavnou postavou je právnička Rebecka Martinsson, predpokladám, že je to ženská záležitosť. Aj keď Harrymu Holeovi neodoláme, viac sa vieme stotožniť so ženami, ktoré sa ocitajú na scéne zločinu.
V čom je teda Chlapec v kufri iný možno preto, že príbeh napísali ženy? Mnohým sa môže zdať, že nemá spád, na ktorý sú u severských detektívok zvyknutí. Tempo je určite voľnejšie, možno si chvíľu pletiete osudy postáv, ale ich životné cesty sa pomaly zbiehajú do jedného bodu, vytvorí sa precízne vyskladaná mozaika a čo je najdôležitejšie, má hĺbku. Citový život tých, ktorých sa zločin dotkol, je opísaný tak, že nemáte problém prežívať ho s nimi.
Budem úprimná, kníh v slovenskom preklade som neprečítala veľa – ak je kniha preložená do češtiny, dám jej prednosť. A nielen preto, že zvyčajne vyjde skôr ako v slovenčine. Aj k Chlapcovi v kufri som pristupovala mierne skepticky. No keď som v knihe našla meno Peter Kerlik, všetky obavy boli preč. A bola som s prekladom spokojná aj po jej prečítaní, veď ide o všestranného prekladateľa, ktorý prekladá z fínčiny, švédštiny, nórštiny, ale aj z angličtiny či z maďarčiny. Je to dokonca posledný československý veľvyslanec vo fínskych Helsinkách. Na konci júla bol hosťom Juraja Kušnierika v relácii Rádia FM Slová_FM a bola to jedna z najzaujímavejších debát o literatúre. Peter Kerlik je znalec severu a je to poznať aj na preklade – aj keď je vašou rodnou rečou čeština, vychutnajte si, ako príjemne dokáže plynúť rozprávanie o problémoch súčasného Dánska v slovenčine.
P.S. Odporúčam nečítať anotáciu na prebale knihy; okamžite tak totiž odhalíte pointu príbehu. Ale knižný trailer, ktorý pripravilo vydavateľstvo Ikar, si určite pozrite.
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar.

streda 20. februára 2013

Brooklyn Colma Tóibína


Na konci februára vydáva Mladá fronta knihu Colma Tóibína Mistr, tak som sa vrátila k jeho titulu Brooklyn. Príbeh Eilis ma pred dvoma rokmi zaujal natoľko, že som pre časopis .týždeň napísala túto recenziu:



Colm Tóibín, rodák z írskeho mestečka Enniscorthy, je vo svete známy a oceňovaný autor románov a poviedok, hoci u nás zatiaľ vyšiel jediný jeho preklad. Román Brooklyn, ktorý preložila Daniela Theinová a vydala Mladá Fronta, získal cenu Costa Novel Award za najlepšiu írsko-anglickú knihu roku 2009. Emigrácia, osobná identita v kontexte národa a komunity, rodinné vzťahy, smrť blízkeho – časté Tóibínove témy – to všetko sa prelína v hlavnej postave Eilis. Autor má jednoznačný zmysel pre detail v každom ohľade: najprv takmer fyzicky cítite, ako je Eilis vlečená do emigrácie; čitateľ spolu s ňou precitne až vo chvíli, keď už sedí na lodi a vzďaľuje sa rodine, krajine a spoločnosti, ktorú pozná. Rovnako sugestívne sú pasáže jej postupného precitnutia v novom svete a nastupujúceho pocitu, ktorý zažije každý emigrant: náhle spolu s ňou cítime tú príšernú ťažkosť odlúčenia, ten nezvládnuteľný smútok. „Ať se podívala kamkoliv, všechno postrádalo význam.“ Hoci ste emigráciu na vlastnej koži nikdy nezažili, to osamelé zúfalstvo vás premôže. Keď sa už zdá, že za jej život dostáva do vyrovnaných koľají, všetko je opäť inak. Sestrina náhla smrť, vážne rozhodnutie vo vážnom vzťahu, návrat domov... Brooklyn je zrazu ďaleko, a to nielen tisíckami kilometrov. Čo bolo ešte nedávno Eilis zdanlivo blízke a dôverné, nahrádza čokoľvek, čo je spojené s tým naozajstným domovom. No zrejme len na nevyhnutnú chvíľku. Ona je už predsa len niekým iným. „Vrátila se do Brooklynu, řekne mu matka.“