Ani později, ani jinde: osudového človeka môžeme stretnúť i minúť

Keď vám kartárka povie, že 20. mája stretnete osudového muža, čo presne to znamená? A keď si predstavíme stretnutie s človekom, môžeme ho stretnúť alebo i minúť? Paralelné príbehy hlavných postáv románu francúzskej autorky Delphine de Vigan, Mathilde a Thibaulta, majú pár spoločných čŕt a v ideálnom svete by zrejme jeden druhého zachránili, ak by ich dal osud dokopy.  Mathilde pred rokmi ovdovela a zvládnuť život s tromi malými synmi jej pomohla hlavne práca. Dlho to fungovalo, no stačil malý konflikt so šéfom a začalo sa peklo. Mobing, rafinovaná šikana na pracovisku, je jedna z najponižujúcejších vecí, aké môže človek zažiť a v tejto knihe je vystihnutá skutočne presvedčivo.  „Nemluví o tom. Ani s přáteli. ... Netušila, že se věci mohou tak zvrtnout, že není možný návrat zpět.“ Thibault, lekár pohotovostnej služby, sa rovnako ako Mathilde ocitá na kraji vlastných síl, hoci sa pre túto cestu po rozchode s priateľkou rozhodol sám a dobrovoľne. „Myslel na to, že ještě nikdy tímhle sebezáhubným způsobem nemiloval, celou tu dobu, navíc s vědomím, že to nemá šanci, že z toho nic nezbude.“  Kniha bola často označená za kancelársky román, no to by bola príliš povrchná charakteristika. Často až krehko popísané pohnutia hlavných postáv, ich zlomové okamihy a zúfalstvo, ktorému sa ponúka prosté riešenie, dá dôvod na zamyslenie aj tomu, kto vo svojom živote nič podobné nezažil. A na dlhý čas po dočítaní poslednej stránky. O preklad sa postarala Alexandra Pflimpflová, v origináli román vyšiel pod názvom Les heures souterraines, v angličtine ako Underground Time. Knihu Ani později, ani jinde vydal Odeon v roku 2011.